História  DHZ Sedliacka Dubová

 

 

       DOBROVOĽNÝ HASIČSKÝ ZBOR SEDLIACKA DUBOVÁ                                                                                                                      

 

Dejiny požiarnej ochrany v obci siahajú do roku 1772. Prvé obydlia ľudí žijúcich v našom regióne boli poväčšine  z dreva. Domy a usadlosti boli budované blízko prirodzených vodných tokov. V takýchto domoch a hospodárskych budovách nebola núdza o požiare. Dobové historické záznamy svedčia o množstve požiarov a opakovaných povodniach, či iných živelných pohromách, ktoré ničili život a majetok ľudí. Obyvatelia sa bránili pred živlami jednoduchými a na tú dobu dostupnými prostriedkami. O organizovanej ochrane však nemožno hovoriť. Veľa požiarov nútilo panstvo prijať účinnejšie opatrenia na boj s ohňom, čo možno považovať za počiatky organizovanej ochrany. Na pokyn richtára musel mať každý gazda pri dome rebrík a cez horúčavy sud plný vody pre prípad hasenia požiaru. V chudobných chalupách stavaných bez komínov sa varievalo na otvorenom ohni a svietilo sa tiež otvoreným ohňom. Nebezpečenstvo požiaru zvyšoval aj spôsob sušenia ľanu a konopy v domoch. Častou príčinou požiarov bola nedbalosť človeka, podpaľačstvo, ale aj blesk z búrok. Počas búrky zvonili na zvonoch, aby odohnali ničivú moc bleskov.

Koncom 18. Storočia obec prijala protipožiarne nariadenia Jozefa II. z roku 1778, ktoré prikazovali dodržiavať zásady požiarnej prevencie. Richtár kontroloval po domoch dodržiavanie protipožiarnych zásad. V sedemdesiatych rokoch 19. storočia začali v oravských mestečkách vznikať dobrovoľné hasičské spolky. Hasičská ročenka z roku 1935, ktorá bola prvou pamätnicou hasičských spolkov na Slovensku udáva, že Dobrovoľný hasičský spolok v Sedliackej Dubovej založili v roku 1925. Od obce hasiči dostali ručnú striekačku. Problémom boli nedostatočné vodné zdroje. Dopravovať vodu z Oravy bolo v čase požiaru zdĺhavé a nepraktické. Dubovčania po skúsenostiach, ktoré nadobudli po požiaroch sa rozhodli zakúpiť pre obec výkonnejšiu motorovú striekačku. Ich teóriu potvrdil aj požiar dňa 27. Decembra 1932. Na jeho zvládnutie stará ručná striekačka nestačila. Po tomto požiari kúpili novú motorovú striekačku a aby mohli striekačku schovať postavili pre ňu hasičskú zbrojnicu. Sedliacka Dubová od roku 1927 plánovala v rozpočte obce výdavky na hasičské potreby čo sa napokon stalo pravidlom aj po iné roky. V roku 1933 občania platili hasičskú dávku. Hasiči sa nestretávali len pri požiaroch, povodniach, ale aj na cvičeniach, hasičských dňoch, kurzoch a prednáškových sústredeniach. Praktické cvičenia sa konali každoročne v lete v rámci dobrovoľných hasičských spolkov i okresných hasičských jednôt a boli ukážkou pripravenosti hasičov, ich poznatkov z teórie a praxe. Cvičenia boli s hadicami, maskami, poplachové a samaritánske v spolupráci Červeným krížom a od roku 1936 aj strelecké s hasiacimi prístrojmi.

V rokoch druhej svetovej vojny dobrovoľný hasičský spolok v Sedliackej Dubovej nepracoval. Nemáme o ňom žiadne správy. O požiarnu bezpečnosť sa starali chlapi, ktorí boli doma.

            Obnova spolku nasledovala dňa 11. apríla 1945, vtedy bol aj utvorený Miestny národný výbor. V roku 1951  na valnej hromade prijali názov „ Miestna jednota československého hasičstva „. Členskú základňu tvorilo 49 členov z toho 13 žien. Aktivita členskej základne podľa hodnotení z členských schôdzí bola na vynikajúcej úrovni. Zásluhu na vynikajúcich hodnoteniach mali aj členky : Gondová Mária, Klobušická Anna, Tomáňová Mária, Zajacová Mária, Jelenčíková Mária, Michnová Mária, Čupajová Emília, Gáliková Mária, Olíková Mária. Tieto členky tvorili súťažné družstvo, ktoré preslávilo našu obec a priam vytýčilo cieľ pre našu organizáciu do budúcna. Boli veľkým príkladom aj pre mužov. Ženy sa zúčastnili na Obvodnej súťaži, kde suverénne vyhrali a postúpili do krajskej, ktorú opäť vyhrali a postúpili na Medzikrajovú súťaž, kde z technických príčin sa umiestnili len na 2. Mieste. Dostali trestné body za nejednotnú ustrojenosť a tieto nás odsunuli na 2.miesto ( spomínala členka Mária Zajacová ). Boli sme družstvo z dediny a porážali sme silné mestské družstvá. Mužský kolektív zastupovali : Tomáň Ján, Šutý Jozef, Dulačka Ján, Oršuliak Ján, Karetka Peter, Zrnčík Ján, Vavrečan Jozef, Gálik Jozef, Colotka Štefan, Kúčera Štefan, Hmirek Ján, Zrnčík Jozef – Zaťo, Močol František, Macák Peter, Brtoš Ján, Strežo Ján, Murin – Kičin Jozef a ďalší.

            V roku 1955 mal spolok 41 členov z toho 32 mužov 9 žien. Opäť aktivita žien dosahovala dobré výsledky a tým aj spolok bol hodnotený ako najlepší.

            V roku 1956 členstvo spolku zostalo nezmenené. Hasiči sa zúčastnili obvodného cvičenia v Hornej Lehote, kde skončili 2. mieste. V tomto roku sa započalo s budovaním súťažného družstva mladých hasičov. S touto prácou započal v júni Michna Jozef, ale so začiatkom školského roku keď mládež sa rozišla do škôl toto zaniklo. Pre utuženie kolektívu výbor usporiadal tanečnú zábavu. Výbor pracoval v zložení : Predseda – Kúdelka Jozef riaditeľ školy, Veliteľ – Dulačka Ján, Tajomník – Tomáň Ján, Referent prevencie – Tomáň Jozef, Ref.kult.osvet.- Oršuliak Ján, Hospodár – Šutý Jozef, Revízor -  Michna Jozef a Colotka Jozef. Delegáti na Konferenciu do Dolného Kubína : Strežo Ján a Orčuliak Ján.

            V roku 1958 má MJ ČSPO má 38 členov a 9 žien. V tomto období začala organizácia pracovať aktívne. Boli vytvorené tri súťažné družstvá a to dorastenci, ženy a muži, ktoré sa zúčastnili Obvodného cvičenia v Oravskom Podzámku, kde dosiahli pekného umiestnenia : Dorastenci 2.miesto, Ženy 3.miestoa Muži 3.miesto. Hasiči sa zúčastnili na veľkom poplachovom cvičení v Dlhej nad Oravou a na požiaroch v Hornej Lehote a Dolnej Lehote.     

Výbor pracoval v zložení : Predseda – Zajac Jozef 24 r., Veliteľ – Michna Jozef 27 r., Tajomník – Strežo Stanislav 18 r., Referent prevencie – Šutý Jozef 37 r., Ref.kult.osvet.- Machaj Vlado 18 r., Referent mládeže –Jurík Laco 16 r.Hospodár – Tomáň Ján, Revízor -  Tomáň Jozef  28 r. a Colotka Štefan 43 r. V okresnom výbore ČSPO pracovala naša členka Mária Zajacová 21 r. Dňa 31.05. 1958 Miestny národný výbor ustanovil požiarno-technickú komisiu : Ján Oršuliak, Jozef Michna, Ján Dulačka, ktorá zostavovala a riadila žatevné hliadky a stále protipožiarne hliadky v obci.   

 

ďalšia časť bude doplnená po spracovaní